Znalecká činnosť je profesia, ktorá si vyžaduje nielen vysokú mieru odbornosti, ale predovšetkým prísne dodržiavanie etických a morálnych princípov. Znalci vstupujú do procesov, kde ich závery a vystúpenia majú často zásadný vplyv na právne a ekonomické rozhodnutia, a teda aj na životy a majetok iných ľudí. Dôvera verejnosti v nestrannosť a pravdivosť ich práce je preto absolútne kľúčová.

Cieľ a poslanie znaleckej činnosti
Hlavným cieľom znalca je poskytnúť súdu, orgánom činným v trestnom konaní, správnym orgánom alebo iným zadávateľom objektívny a nezávislý posudok na základe svojich špecializovaných vedomostí a skúseností. Či už ide o vypracovanie znaleckého posudku na pozemok, ohodnotenie majetku, posúdenie príčiny dopravnej nehody alebo vypracovanie znaleckého posudku na vozidlo, vždy ide o hľadanie pravdy s použitím vedeckých, technických alebo iných odborných metód.
Kľúčové etické princípy
Základné etické princípy, ktorými sa musí znalec riadiť, sú ukotvené v zákonoch a stavovských predpisoch. Ich dodržiavanie je základom pre kvalitné a dôveryhodné znalecké posudky.
1. Nestrannosť a nezávislosť
Tento princíp je pilierom znaleckej činnosti. Znalec nesmie byť pri vypracovaní posudku ovplyvnený žiadnou stranou sporu, osobnými záujmami, priateľstvom, animozitou alebo finančnými tlakmi. Musí pracovať výlučne s faktami a odbornými zisteniami, bez ohľadu na to, komu jeho závery „vyhovujú“. Akákoľvek pochybnosť o jeho nezávislosti (napr. rodinný vzťah k účastníkovi konania) by mala viesť k jeho vylúčeniu z práce na danom prípade.

2. Odbornosť a svedomitosť
Znalec je povinný vykonávať činnosť s maximálnou odbornou starostlivosťou a svedomitosťou. To znamená neustále si prehlbovať vedomosti, sledovať vývoj v odbore, používať najnovšie a osvedčené metódy a technické prostriedky. Posudok musí byť úplný, presvedčivý a v súlade s vedeckým poznaním. Znalec nesmie preberať zadanie, na ktoré nemá dostatočnú kvalifikáciu alebo čas na riadne a včasné spracovanie.
3. Dôvernosť a mlčanlivosť
Informácie, ktoré znalec získa v priebehu vypracovania posudku, sú často citlivé a dôverné. Znalec je viazaný prísnou mlčanlivosťou o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel, s výnimkou ich použitia v samotnom posudku a pred súdom alebo iným orgánom, pre ktorý bol posudok vypracovaný.
4. Pravdivosť a zrozumiteľnosť
Každé tvrdenie v posudku musí byť pravdivé a podložené zistenými skutočnosťami a odbornou argumentáciou. Manipulácia s dátami alebo zamlčanie podstatných zistení sú neakceptovateľné a predstavujú hrubé porušenie etiky. Zároveň musí byť obsah posudku spracovaný tak, aby bol nielen odborne správny, ale aj zrozumiteľný pre laikov – sudcov, právnikov alebo účastníkov konania.
Etické dilemy v praxi
V praxi sa znalec môže stretnúť s rôznymi etickými dilemami, napríklad:
- Tlak na zmenu záverov: Situácia, kedy sa objednávateľ snaží znalca presvedčiť alebo priamo tlačiť na to, aby upravil svoje závery v prospech jednej strany, často pod hrozbou neplatenia alebo prísľubom lukratívnejšej budúcej spolupráce.
- Konflikt záujmov: Ak sa v priebehu práce na posudku objaví skutočnosť, ktorá by mohla spochybniť objektivitu znalca, musí túto skutočnosť okamžite oznámiť a prípadne sa nechať vylúčiť z konania.
- Rozsah zadania: Niekedy je zistenie pravdy časovo a finančne náročné. Je etickou povinnosťou znalca požadovať dostatočné prostriedky a čas na kompletné a kvalitné spracovanie, aj keď to nemusí byť objednávateľovi po vôli.


Celá debata | RSS tejto debaty